Makan - rozprava o jedle

V Anglicku je ze vraj oblubena tema pocasie (este som tam nebola, neviem potvrdit). Malajzia ma tiez oblubenu temu, o ktorej sa ludia radi rozpravaju. A mozno este radsej praktizuju. Vsetko sa tu toci ohladom jedla, miestach kde sa da dobre (rozumej vo vela pripadoch lacno) najest a dokonca spolocenske stretnutia a zajazdy musia byt vzdy spojene s jedlom.

Zopar prikladov:

Ked sa ludia stretnu, netraba sa cudovat, ze na miesto How are you? sa ta spytaju, ci si uz jedol. Lenze v tomto pripade to nie je otazka, na ktoru necakaju odpoved, nie je to fraza….oni sa skutocne na tuto temu radi rozhovoria.

Jedno z prvych slov, ktore sa tu cudzinec nauci, je slovo Makan = jedlo

Ludia su schopni cestovat za jedlom vela kilometrov. Jednoducho rodina alebo priatelia sadnu do auta a cestuju na miesto, kde sa da dobre najest. Nie ako u nas, ze cez vikend sa vyberieme na vylet, pozriet nejaku pamiatku alebo na kopce– tu sa ide na vylet kvoli jedlu.

Vo firme nasich zamestnancov namotivovali na firemny miting mimo pracovneho casu tak, ze po mitingu bol obed vo forme svedskych stolov vo velmi dobrom hotely. Nic prekvapujuce, ze na miting sme prisli vsetci a hned na zaciatku sa podavali ranajky. (miting tym padom zacal neskor, lebo sa cakalo, kym vsetci doranajkuju).

Noviny maju svoju pravidelnu prilohu o tom, ktory hotel ponuka ake novinky na jedalnom listku, tiez odporucania na restauracie, pripadne akcie spojene s jedlom.

Knihy o jedle a o receptoch su tu bestsellermi (ovsem az po knihach o tom, ako zbohatnut)

- tych prikladov je velmi vela, aj na dalsie blogy; isto sa k tej tematike este vratim (ved o com inom ako o jedle by sa dalo z Malajzie pisat? :)

K napisaniu tohto prveho blogu o jedle ma inspirovala vcera cesta metrom z prace. A to uz musi byt, ked ma aj po dvoch rokoch v Malajzii vie prekvapit situacia, ktora sa tyka jedla.
No ale pekne po poriadku:

Cesta metrom mi trva asi 20-25 minut. Kedze sa mi uz nepodarilo obsadit volne miesto, celu cestu som stala nad dvoma mladymi zenami – jednou cinankou a druhou indkou – a chtiac nechtiac som pocuvala ich rozhovor:

Celych 20 minut sa bavili o jedle!
A to uz v metre boli predo mnou a v ceste pokracovali este dalej ako ja.

Mohli mat tak okolo 20-25 rokov (vek este stale presne u aziatov odhadnut nedokazem). Rozpravali sa skutocne zanietene, ako keby ich ta tema spajala (mozno pracuju v tej oblasti….alebo su len fanaticky do jedla).

Tak som mala moznost vypocut si porovnania indickeho kari kura s malajskym sposobom pripravy. Tiez o tom, kde varia dobru ryzu, alebo kde maju zly jam kolac (jam je zelenina, z ktorej sa robia vyborne kolace a aj zmrzlina). A tiez som si vypocula par tipov na dobre cinske restauracie v meste.
Nuz tak toto bol skutocne rekordny rozhovor o jedle, ktory som mala moznost zazit. Klobuk dole, dievcata!


No a co dodat na zaver?
Pomalicky sa aj ja stavam profesionalom v temach o jedle, svojim priatelom (lokalnym) viem odporucit, kde sa da dobre najest. Dokonca som par krat za jedlom cestovala:)
Skratka, uz to neberiem ako negativum travenia volneho casu, ani ako “neplodnu” temu na diskusiu. Ved aj vdaka jedlu lepsie spoznavam rozmanitu malajzisku kulturu, krajinu a stretavam novych ludi.
Uz sa tesim na tento vikend, bude stretnutie expatov (rozumej zahranicnych ludi, zijucich dlhu dobu v krajine). A ako spravni malajzisku expati, kazdi donesieme nieco podzub. Ved tema stretnutia je International Makan Day.

Dalsi blocik o jedle:

Portugalske slavnosti