Honba za vzdelanim

Este stale celkom nechapem system vzdelavania v Malajzii a preto celkom nerozumiem tomu, preco sa tak vsetci zenu za roznymi kurzami, seminarmi, prednaskami, certifikatmi. Ale uz viem, preco malokedy vidno vonku deti – hned po skole navstevuju rozne tuitions – nieco ako sukromne kurzy.

Ked som sa pytala lokalnych, povedali mi, ze je to zlym vzdelavacim systemom, ktory ma velke medzery a preto ludia navstevuju rozne kurzy a skolenia. Lebo cim lepsia kvalifikacia, tym lepsia moznost najst si vyborne zamestnanie (celkom logicke).

Ako huby po dazdi tu vyrastli rozne institucie, ktore poskytuju postrgradualy vdaka partnerstvu s medzinarodnymi univerzitami (hlavne australskymi a britskymi). Tiez velmi letia kurzy na zlepsenie komunikacnych a inych zrucnosti. No a samozrjeme seminare o tom, ako co najviac predat, zarobit alebo usetrit penazie.

Velmi zaujimava je nieco ako podpora od statu: firmy povinne prispievaju do statneho fondu, na kazdeho zamestanca je to urcite percento. No a z tohto fondu potom firma cerpa peniaze a posiela svojich zamestnacov na rozne kurzy. Alebo ak zamestanec ma zaujem o nejake skolenie, firma mu to cez tento fond preplati. Urcita suma musi byt do konca roka vycerpana, no a ak firma cez dany rok z fondu peniaze necerpa, skratka jej tie peniaze prepadnu.

Nuz ale niekedy ta cela honba zachadza az do extremov, hlavne co sa tyka deti. Mam pocit, ze v podstate nemaju cas sa hrat, mat volny cas. Kazdy den maju aj niekolko tuitions – ci uz na zlepsenie jazyka, matematiky, alebo rozne sportove, umelecke, pocitacove kruzky.

Kolegina sa mi minule stazovala, ze dala svoju trojrocnu dcerku do jednej vychyrenej skolky – a po par tyzdnoch sa vychovatelka ponosovala na jej dceru, ze vie pocitat iba zakladne pocty, nevie este pisat… Tak to je uz trosku vela, nie?