Ziskat blocek je niekedy umenie

Uz som nemala kredit na mobile, tak som si po ceste z prace isla kupit novu karticku s kreditom u nasej zastavke metra. Je to taka mala budka, kde predavaju len telefonne karty, kredity od roznych mobilnych spolocnosti a medzinarodne volacie karty.

Pekne som sa na tetusku usmiala, pozdravila a kupila som si kredit od svojej spolocnosti. Aby som si kredit mohla dat preplatit, samozrejme ze potrebujem blocek o zakupeni. Uz som si zvykla, ze blocky tu v Malajzii clovek neziska hned tak lahko - treba si ho vypytat. Tak aj ja vravim tetuske, ze by som poprosila blocek ze som kredit kupila.
S nevinnym pohladom sa na mna pozrela a povedala mi, ze blocky jej dosli (musi rucne vypisat papierik), ze aby som prisla zajtra. Este som sa uistila, ze zajtra mi blocek isto da, ze si ma bude pamatat a odkracala som domov.

No ale toto nie je koniec pribehu.

Vcera som sa teda znova zastavila v stanku, ze si vypytam blocek. Tentokrat tam bol mladenec. Hned pochopil, co potrebujem, ale – ale blocky si zabudol doma. Ked som sa ho spytala, co mam robit, ci ma nejake riesenie, povedal mi aby som skusila prist zajtra, ze ich MOZNO bude donesie.

Nuz, uvidime, ako dnes pochodim….A hlavne ako dlho sa s nimi vydrzim kvoli jednemu blocku natahovat. Lebo uz to malajziske mozno dobre poznam – skutocne to nie je nijaka zaruka.