Taky obycajny vikend prvo-adventny
PIATOK
Vikend sa mi v piatok zacina vzdy tesne po 18 hod, ked utekam do fitneska na Tai Chi. Zboznujem Tai Chi a este sa mi nestalo, ze by som sa na cvicenie netesila. Vzdy to vie spravit krasnu bodku za pracovnym tyzdnom, ked zabudnem na vsetky stresy z prace, uvolnim sa, ponatahujem svaly a ponahanam pozitivnu energiu.
Po cviceni som tentokrat utekala do shopping molu, pretoze momentalne bezi festival EU filmov a o 21.30 premietali madarsky film Bank Ban, a zadarmo. Pred tym sme do seba hodili, velmi nezdravo, hamburger. Aspon mala utecha, ze tento je skvely, Swiss Mushroom od BurgerKingu. No a este stihame aj vystavu vybornych fotiek Michaela Yamashita od National Geographic. Skvele!!! fotky pohladili, inspirovali.
Madarsky film nebol nic moc. Vacsina ludi uz na zaciatku odisla. Ale ja s priatelom som zostala, az do konca toho takmer 2.5 hodinoveho trapenia. Vedla mna nahlas pochrapkaval Cinanko, takmer mi na pleci spal. Okrem toho mi bola priserna zima, az mi v nohach sekalo – klima bezala az prilis velmi naplno. Takze velky zazitok z filmu som nemala a bola som rada, ked som padla doma do postele.
SOBOTA
Ranajocky, kavicka a sup do dalsieho obchodneho domu, tentokrat sme si pozreli Slovensky film Pacho, Hybsky zbojnik. Nasmiali sme sa vyborne, dobre to padlo, vidiet opat nase hory, slovensky humor. V kine nas teda vela nebolo, tak do 10 ludi. No ale ani sa necudujem, Slovenske filmy nemaju az taku odozvu – najma ked sa po minule roky premietala Perinbaba s biednymi titulkami a Sokoliar Tomas v ubohej kvalite. Neda sa to porovnavat s inymi EU filmami, ktore su kde - kade ocenovane. A to oceni aj nenarocny malajzisky divak. Takze skoda, zas sa Slovenske neprezentuje tak, ako by sa mohlo.
Film sme zavrsili vo Vietnamskej restauracii, v tej kde som takmer pred dvoma rokmi bola s mojou mamulkou a byvalou sefkou. Nic sa tam nezmenilo, jedlo je este stale fajn, za fajn cenu.
Vyteseni z troska kinoveho Slovenska a plnym bruskom sme auto nasmerovali do Ikei. Povodne sme planovali kupit len ramy na fotky z Bali, ale co uz, ked je clovek tam, neodola ani inym veciam. Tak do nasho kosika pribudla Vianocna ruza a sen o zivom Vianocnom stromceku. Ano, zivom, v tropickej Malajzii. Snad na to priatela prehovorim a do tyzdna bude stromcek zdobit nasu obyvacku.
Bolo zabavne vidiet, ako po Ikei chodia kolednici, s cervenymi ciapockami. Aj stastny Novy rok nam zapriali, priatelovi aj cukrik dali. Ja som asi zas cely rok neposluchala, takze nic. Vsak ale som mu potom ten cukrik zjedla.
Sobotny vecer bol uplne vegetkovsky – s mamulkou som pokecala cez Skype, hrala sa na PC Mahjong, citala Miau a pozreli sme par dielov Lost z druhej serie.
NEDELA
Skore nedelne vstavanie znamena, ze pride kamaratka a budeme hrat Squash. Nasim jedinecnym tenisovym podanim, pekne na stred. No co uz, ked sa akosi nevieme odtenisnit a nas skvos sa tym padom nepodoba na skvos. Ale aj tak nam to da zabrat, po 40 minutach do vzdavame a sportu na nedelu na dnes stacilo. Este trosku poplanujeme nasu spolocnu cestu na Filipiny a kamaratka odchadza do kostola (stale nechapem, ako moze byt sikmooky krestan, este k tomu aj Cinske meno ma – to je tak, ked ma clovek zauzivane stereotypy, ze krestan je biely, moslim je arab a budhista je cinan).
Na obed si davame opat film, tentokrat z Nemeckej produkcie, Kebab connection. Kino je napraskane a ludia sa vyborne bavia. Skutocne skvely film, vyborne padol po trapnych americkych komediach. Pozerame ho este s dalsimi znamymi (cechmi a aj domacimi), na konci si povymeniame pozitivne hodnotenia a sup to na shopping, oblubenu to aktivitu ludi v Malajzii.
Aj my sa pridavame k davu traviacemu vikendy v shopping moloch, pribudaju topanky, golfove lopticky a par veci do chladnicky.
Avsak velmi rychlo nas premohla chut k davovemu sialenstvu a snaziac sa vyhnut parkovacej zapche sa vydavame na vecerny trh. Ovsem pred tym este nieco do bruska, najlepsie u Inda – mnamky mnam, dobre padla syrova placka zvana Cheese Nan.
Vecerny trh je obdoba nasich rannych trhov na trznici – cerstva zeleninka, ovocie, rybky, kvietka. Aj cerstve jahody sme si kupili. A nas odstavovac moze znova veselo stavit.
Vecer opat klasika, pokec s rodinkou doma, trosku mahjongu (ale len troska, nech sa mi o nom nesniva). Prvy adventny vecer ukoncujem pri pocuvani kolied a balenim darcekov, ktore idem poslat domov.
ZAVER
Co som tym supisom vikendovych aktivit chcela povedat? Nic zvlastne, len trosku zhrnut jeden velmi obycajny vikend v Malajzii. Vikend bez ziadnych extremne novych podnetov, zazitkov a objavov v inej kulture. Vela veci je mi uz totiz velmi obycajnych, neposobi na mna novo, nehra nejako vyznamne na moje vnemi. Taky obycajny vikend doma.
Je to to, co som chcela? Nemala by som stat pri hrncoch, vypekat, vyvarat, upratovat cely byt? Tak, ako sa to ma? O co sa vlastne snazim?
Vikend sa mi v piatok zacina vzdy tesne po 18 hod, ked utekam do fitneska na Tai Chi. Zboznujem Tai Chi a este sa mi nestalo, ze by som sa na cvicenie netesila. Vzdy to vie spravit krasnu bodku za pracovnym tyzdnom, ked zabudnem na vsetky stresy z prace, uvolnim sa, ponatahujem svaly a ponahanam pozitivnu energiu.
Po cviceni som tentokrat utekala do shopping molu, pretoze momentalne bezi festival EU filmov a o 21.30 premietali madarsky film Bank Ban, a zadarmo. Pred tym sme do seba hodili, velmi nezdravo, hamburger. Aspon mala utecha, ze tento je skvely, Swiss Mushroom od BurgerKingu. No a este stihame aj vystavu vybornych fotiek Michaela Yamashita od National Geographic. Skvele!!! fotky pohladili, inspirovali.
Madarsky film nebol nic moc. Vacsina ludi uz na zaciatku odisla. Ale ja s priatelom som zostala, az do konca toho takmer 2.5 hodinoveho trapenia. Vedla mna nahlas pochrapkaval Cinanko, takmer mi na pleci spal. Okrem toho mi bola priserna zima, az mi v nohach sekalo – klima bezala az prilis velmi naplno. Takze velky zazitok z filmu som nemala a bola som rada, ked som padla doma do postele.
SOBOTA
Ranajocky, kavicka a sup do dalsieho obchodneho domu, tentokrat sme si pozreli Slovensky film Pacho, Hybsky zbojnik. Nasmiali sme sa vyborne, dobre to padlo, vidiet opat nase hory, slovensky humor. V kine nas teda vela nebolo, tak do 10 ludi. No ale ani sa necudujem, Slovenske filmy nemaju az taku odozvu – najma ked sa po minule roky premietala Perinbaba s biednymi titulkami a Sokoliar Tomas v ubohej kvalite. Neda sa to porovnavat s inymi EU filmami, ktore su kde - kade ocenovane. A to oceni aj nenarocny malajzisky divak. Takze skoda, zas sa Slovenske neprezentuje tak, ako by sa mohlo.
Film sme zavrsili vo Vietnamskej restauracii, v tej kde som takmer pred dvoma rokmi bola s mojou mamulkou a byvalou sefkou. Nic sa tam nezmenilo, jedlo je este stale fajn, za fajn cenu.
Vyteseni z troska kinoveho Slovenska a plnym bruskom sme auto nasmerovali do Ikei. Povodne sme planovali kupit len ramy na fotky z Bali, ale co uz, ked je clovek tam, neodola ani inym veciam. Tak do nasho kosika pribudla Vianocna ruza a sen o zivom Vianocnom stromceku. Ano, zivom, v tropickej Malajzii. Snad na to priatela prehovorim a do tyzdna bude stromcek zdobit nasu obyvacku.
Bolo zabavne vidiet, ako po Ikei chodia kolednici, s cervenymi ciapockami. Aj stastny Novy rok nam zapriali, priatelovi aj cukrik dali. Ja som asi zas cely rok neposluchala, takze nic. Vsak ale som mu potom ten cukrik zjedla.
Sobotny vecer bol uplne vegetkovsky – s mamulkou som pokecala cez Skype, hrala sa na PC Mahjong, citala Miau a pozreli sme par dielov Lost z druhej serie.
NEDELA
Skore nedelne vstavanie znamena, ze pride kamaratka a budeme hrat Squash. Nasim jedinecnym tenisovym podanim, pekne na stred. No co uz, ked sa akosi nevieme odtenisnit a nas skvos sa tym padom nepodoba na skvos. Ale aj tak nam to da zabrat, po 40 minutach do vzdavame a sportu na nedelu na dnes stacilo. Este trosku poplanujeme nasu spolocnu cestu na Filipiny a kamaratka odchadza do kostola (stale nechapem, ako moze byt sikmooky krestan, este k tomu aj Cinske meno ma – to je tak, ked ma clovek zauzivane stereotypy, ze krestan je biely, moslim je arab a budhista je cinan).
Na obed si davame opat film, tentokrat z Nemeckej produkcie, Kebab connection. Kino je napraskane a ludia sa vyborne bavia. Skutocne skvely film, vyborne padol po trapnych americkych komediach. Pozerame ho este s dalsimi znamymi (cechmi a aj domacimi), na konci si povymeniame pozitivne hodnotenia a sup to na shopping, oblubenu to aktivitu ludi v Malajzii.
Aj my sa pridavame k davu traviacemu vikendy v shopping moloch, pribudaju topanky, golfove lopticky a par veci do chladnicky.
Avsak velmi rychlo nas premohla chut k davovemu sialenstvu a snaziac sa vyhnut parkovacej zapche sa vydavame na vecerny trh. Ovsem pred tym este nieco do bruska, najlepsie u Inda – mnamky mnam, dobre padla syrova placka zvana Cheese Nan.
Vecerny trh je obdoba nasich rannych trhov na trznici – cerstva zeleninka, ovocie, rybky, kvietka. Aj cerstve jahody sme si kupili. A nas odstavovac moze znova veselo stavit.
Vecer opat klasika, pokec s rodinkou doma, trosku mahjongu (ale len troska, nech sa mi o nom nesniva). Prvy adventny vecer ukoncujem pri pocuvani kolied a balenim darcekov, ktore idem poslat domov.
ZAVER
Co som tym supisom vikendovych aktivit chcela povedat? Nic zvlastne, len trosku zhrnut jeden velmi obycajny vikend v Malajzii. Vikend bez ziadnych extremne novych podnetov, zazitkov a objavov v inej kulture. Vela veci je mi uz totiz velmi obycajnych, neposobi na mna novo, nehra nejako vyznamne na moje vnemi. Taky obycajny vikend doma.
Je to to, co som chcela? Nemala by som stat pri hrncoch, vypekat, vyvarat, upratovat cely byt? Tak, ako sa to ma? O co sa vlastne snazim?
posted by Dorota Papkova @ 2:24 PM
0 comments
0 Comments:
Post a Comment
<< Home