Ked sa cas nemera

Malajziska kamaratka sa vratila z pracovnej cesty z Nemecka a uplne sa rozplyvala nad tym, ako je tam vsetko zorganizovane, nacas, su tam dopravne poriadky a nie je problem sa v systeme rychlo zorientovat.

V tom ma uplnu pravdu, vela veci sa vdaka tomu ulahci. Sama si pamatam, ked som letela z Viedne do Berlina a odtial som sa potrebovala dostat vlakom do Drazdan. Vsetky spoje som si nasla na internete, na minutu vyratane a ako som si to naplanovala, tak aj bolo.

V Malajzii nic taketo nie je mozne. Ziadne cestovne poriadky, len skusenostami viem, aky spoj ide odkial. A nic ine neostava, len stat na zastavke a cakat. Este dobre, ze nosim so sebou vzdy nejaku knihu, cakanie prijemnejsie a rychlejsie prebehne.

Zas na druhej strane si pamatam, ked som doma zmeskala autobus, sklamane som cakala dalsich 5-10 minut na dalsi spoj, vedela som ze budem meskat na stretnutie a bola som z toho vystresovana. Tu sa mi take nieco nemoze stat, je pravidlom ze ludia prave kvoli doprave nie su na cas, bezne meskaju 10-30 minut. Cas sa tu meria uplne inym sposobom, plynie pohodovejsie, pomalsie. A tak, ked stojim na zastavke a cakam na spoj, v pohode si vychutnavam svoju knihu, pripadne obkukujem okolitych ludi (aj po dvoch rokoch mi pripadaju velmi exoticki)…a vobec sa nestresujem, ze niekde budem meskat. Doteraz sa mi aj tak vacsinou podari prist vzdy “na cas”, to znamena ze zvycajne nie som ja, kto meska.

Na zaver este jedna pikoska – prestala som nosit hodinky, ved na co aj. Pre pripad potreby sa vzdy pozriem na hodinky niekoho ineho, okolostojaceho. Co je na tom najzabavnejsie je to, ze kazdy ma na hodinkach iny cas – nikdy neviem presne, kolko je hodin – myslim tym presne na minutu. Toto si fakt neviem predstavit v Europe, kde sa vsetko meria na minuty.