Take typicke indicke….

Nemam rada stereotypy a skatulkovania, ale zial teraz sa nemozem jednemu nevihnut: popisem jeden klasicky indicky zazitok z tohto vikendu.

So svojou indickou kamaratkou som mala ist na vikendovy vylet. Zacalo sa to asi tak, ze mi zaciatkom septembra napisala uplne nadsenu smsku, ako aj s jej kamaratmi naplanovala vylet na Genting a ze tam s nou uricte musim ist, kedze v tom case budem sama doma. Natesena som z toho nebola, pretoze sa mi nechcelo hrat tretie kolo u voza – velmi dobre viem, ako ma jeden z ucastnikov nasho vyletu o nu zaujem. Asi vycitila moje “nadsenie”, pretoze nasledovali pravidelne telefenaty a prehovarania, neskor aj stretnutia a planovanie vyletu.

Bol piatok poobede, vsetko dohodnute, naplanovane. Ani sa mi nechcelo verit, ze uz je tu vikend a ja idem s indickymi kamaratmi na vylet – zacala som sa tesit na tuto skusenost a bola som zvedava, ako to cele dopadne.

Po ceste z prace som sa uz videla ako sa balim, premyslala co este zobrat pre pripad nudze – ked mi v tom dosla smska od kamaratky, ze dnes nikde nejdeme, pretoze jej kamarat, ten co ma o nu zaujem, musi na druhy den nieco surne v praci urobit. OK, beriem, ved ideme byvat v jeho firemnom apartmane, takze bez neho asi tazko pojdeme. Este ma kamaratka ubezbecila, ze zajtra vecer isto pojdeme.

Tak co uz, plany sa menia a ja sobotu travim na nakupoch s inym kamaratom - slovakom. Smeje sa na tom mojom “vylete” a tipujeme, ci vobec niekde pojdem. Ved aj on tu uz zije nejaky rocik a trosku ich pozna …A preto mu v sobotu vecer pisem smsku: mal si pravdu, ziaden vylet sa nekona…

A co sa vlastne stalo?
Najprv sa nic nedialo, asi hodinu po dohodnutom case stale cakam doma, pobalena, oblecena na vylet.
Po hodnej chvili dojde smska, ze budu trosku meskat.
Ved jasne, klasika, pohodicka, este sa mi nestalo ze by lokalni boli nacas.
Za chvilu mi kamaratka vola, ci nemam kreditku, pretoze im v autopozicovni nechcu prenajat auto…fiiha, tak nieco sa zacina diat. Kreditku nemam a cakam na dalsie spravy.
Po dlhsej chvili mi telefonuje, ze nikde nemozeme ist, pretoze dalsiemu kamaratovi zomrela jedna z tiet a on mal soferovat.

Aj som rozmyslala, ze by som navrhla aby sme isli busom, ale bola som tak rozcarovana, ze som radsej mlcala a snazila sa s poruzmenim ubezpecit kamaratku, ze chapem situaciu a ze v podstate sa nic nedeje.

Tak takto dopadol moj indicky vylet – uplne ocakavane: nikde som nesla. Veru tak, uz poznam tie vyhovorky a snazim sa pochopit to, ze u indov je najsamprvsia priorita rodina. To teda nie je vobec zle – az na to, ze u Indov je najuzsia rodina aj teta a sesternica s neviem ktoreho kolena. Takze na tie caste ospravedlnenia typu: nemohol som, lebo mi zomrela teta, ochorela sestrenica…som si uz zvykla.
A ani sa uz necudujem kolegyni, ktora sa chysta na navstevu rodiny v Indii, ze zoznam nakupov pre celu rodinu ma 4 strany.

Na kamaratku sa nehnevam, mam ju rada taku aka je - a som zvedava, co spolu zazijeme/nezazijeme na buduce.

A este doplnenie pre uplnost: u cinanov zas najcastejsie ospravedlnenie pre neprichod na dohodnute stretnutie to, ze ochoreli. Nic nemeni na tom fakt, ze este pol dna pred tym boli fit a na druhy den su zas v poriadku. Ale to uz je pribeh o inom.