Ziaden ohnostroj ani strielanie sampanskeho

A zas slavim dalsie vyrocie - dnes je tomu rok co som zacala robit vo Firme...moje prve naozajstne zamestanie (ak neratam vsetky tie staze a pracu v neziskovke...)

Je teda cas obratit sa nazad a pozriet sa dopredu.

Nezabudnem, ako som plna elanu, nadsenia nastupila do prace. Aka hrda som bola na to, co sa mi v tom cuzdom svete podarilo - uplne sama som si nasla vybornu pracicku a ocka mi len tak ziarili.

Ten elan a nadsenie mi zostali doteraz. Mam rada svoju pracu, svojich kolegov, sefov a obcasny vyhlad zo 61 poschodia (ak neprsi...). Samoska, je vela veci, s ktorymi az tak nadsena nie som, ale ktora praca je dokonala? Tak riesim co sa da, pekne krocik po krocku.

Zda sa mi teraz uplne smiesna ta predstava, ked som si pred rokom hladala pracu - tak malo som vedela o tom, ako vyjednavat, ako postupovat, o co vsetko ziadat. Ale tvrdy malajzisko/nemecky kapitalizmus ma to naucil.

Ale to nie je jedina pozitivna stranka - velmi vela veci som sa naucila, pamatam na ten pocit v prvych tyzdnoch, ked som citila ako mi mozog rastie od mnozstva informacii.

A co dalej? Je este tolko veci, ktore sa chcem naucit, ziskat (skusenosti), spoznat (ine kraje)...Co bude dalej, to uvidime...jedno vsak viem: o co sama nepoziadam, to mat nebudem (vedomosti, skusenosti, ine kraje). Ved nie nadarmo som vcera radila jednemu kolegovi, nech je viac proaktivny...