Tvarovatelnost naroda

Este pred par mesiacmi som si s mensim ironickym uskrnom myslela, ze isto im to dlho nevydrzi. A az na nasledovnom priklade som pochopila, aky narod dokaze byt tvarovatelny, naucitelny a stava sa viac uvedomelym. Nie len tu, v Malajzii, isto to aj inde tak funguje.

Mozno v Malajzii a inych azijskych krajinach tento fakt funguje o to vacsmi, lebo spolocnost nie je postavena na zaklade individualizmu ale skor sa vsetko vykonava a rozhoduje skupinovo. Nedajboze, aby niekto vytrcal z masy….no a lider skupiny je slepo posluchany (sice generalizujem, ale vacsinou je to tak).

Este donedavna bolo takmer nemozne vystupit z metra, pretoze ludia cakajuci na metro sa do neho tlacili bez ohladu na to, ze najskor sa vystupuje a az potom nastupuje. Bola to uplne zufala situacia ovplyvnena najma tym, ze dvere na metre sa automaticky zatvaraju, cize ten kto mal sirsie lakte, dostal sa dnu alebo von…ten kto nie, skratka sa viezol na dalsiu zastavku, pripadne ak sa chcel dostat dnu, musel pockat aj na niekolko spojov.

Stav uz bol uplne neunosny, tak sa zacala propaganda v podobe velkych plagatov o tom, ako treba do metra nastupovat – pekne vytvorit po oboch stranach dveri zastup ludi a stavat sa vzdy na koniec radu. Vystupujuci z metra tym padom mozu prejst v ulicke medzi tymito dvoma zastupmi a tiez sa ludia netlacia ale postupne v rade za sebou nastupuju.
Do celej akcie sa zapojili aj tkzv “usmernovaci”, ktori na najfrekventovanejsich zastavkach navigovali s megafonom na ustach.

Tak sa ludia postupne naucili stat v zastupe a civilizovane nastupovat do metra, dokonca ja bez toho, aby po nich niekto vykrikoval cez megafon. A cuduj sa svete, oni sa tak stavaju doteraz, dokonca sa to prenieslo na vsetky zastavky metra!